Ján Lipský

             Ján Lipský sa narodil 10.4.1766 v Sedličnej pri Trenčíne dnešné Trenčianske Stankovce. Jeho rodičia Imrich a Barbora mali okrem syna Jána aj syna Alexandra, ktorý zahynul ako vojak v r. 1797, v boji s Francúzmi na talianskom fronte, dcéru Magdalénu a syna Františka, ktorý zomrel v mladosti.
               Ján Lipský sa neoženil, hoci mal blízky citový vzťah, o čom svedčí zachovaná korešpodencia.
Dr. M. Šišmiš uvádza vo svojich genealogických štúdiach, že predkovia rodiny Lipských prišli ako českí pobelohorskí exulanti. Podľa neho základ rodiny Lipských položil v Trenčíne Daniel Lipský, ktorý sem prišiel v r. 1642. On a jeho potomkovia postupne získali značný majetok a v r. 1688 jeho rodina vlastnila majetkové diely v Sedličnej, Nozdrkovciach a Prázdnovciach. V r. 1649 ho Ferdinand III. povýšil do šľachtického stavu.
               Ján Lipský získal základné vzdelanie v Trenčíne, v štúdiach pokračoval na lýceu v Bratislave, kde sa zaujímal o matematiku a fyziku. Jeho cesta potom viedla na vojenskú akadémiu do Viedenského Nového Mesta. Ako 17-ročný kadet začal pracovať vo vojenskej kartografickej komisii, ktorá robila zememeračské práce pre vojenské mapovanie v Habsburskej monarchii. Vojenskú akadémiu skončil ako dragúnsky rotmajster, postuone získal hodnosť plukovníka. Zúčastnil sa aj bitky u Slavkova. V r. 1813 odišiel do penzie.
               Veľmi kvalitatívnym medzníkom v uhorskej kartografii je práve dielo nášho rodáka J. Lipského. Už počas svojej vojenskej kariéry uvažoval o spracovaní mapy Uhorska. Už ako dôstojník začal od r. 1795 súkromne zhromažďovať materiál. Jeho práci boli naklonení uhorský palatín Jozef a armádny veliteľ arciknieža Karol. Tí mu umožnili študovať v mapových zbierkach Uhorskej komory a Kráľovskej miestodržiteľskej rady. Materiál, ktorý takto získal, nebol jednotný. Rozdiely boli v mierkach, v spôsoboch zobrazovania aj mapovania. Preto ich rozposlal na jednotlivé stoličné úrady a vyzval ich, aby tieto materiály preskúmali, doplnili, resp. opravili. Medzitým aj Lipský si pripravoval matematickú kostru mapy. Mal sieť bodov, ktorých polohy boli určené astronomicky. Na základe tejto siete bodov Lipský vyrátal aj ďaľšie polohy lokalít. Vypočítal aj plošné veľkosti Uhorska a susediacich krajín. V r. 1803 dokončil prvé štyri listy mapy a prostredníctvom Kráľovskej miestodržiteľskej rady ich predložil panovníkovi. Po vyjadrení Hlavnej vojenskej rady Kráľovská kancelária túto koncesiu vydala. Potom zadal rytie svojej mapy. Mapa s názvom Mappa generalis regni Hungariae vyšla na 12 listoch, z čoho vlastnú mapu tvorilo 9 listov. Mapa mala bohatý kartografický obsah, podrobnú kresbu riečnej siete a pohorí, ako aj rôzne druhy sídiel, samôt.... Veľkou prednosťou mapy bola jej presnosť a samotná legenda mapy obsahuje 41 znakov. J.Lipský vydal aj spomínaný register pod názvom Repertórium. Vyšiel v r. 1808 a obsahoval takmer 33 000 hesiel. Názvy v registri uviedol po latinsky, nemecky, maďarsky, ale hlavne názvy uvádzal v domácom jazyku.
             Lipského mapa bola takým krokom dopredu, že vytvorila nový smer v mapovom zobrazovaní Uhorska a nadlho ovplyvnila dianie v tejto disciplíne. Vysoko ju ocenil aj Napoleon. Vyšla v mnohých vydaniach v zahraničí.
             Okrem tohto priekopníckeho diela vypracoval Lipský aj plán Budína a Pešti.
             Po penzionovaní v r. 1813 sa vrátil na Slovensko, kde žil s otcom v Prázdnovciach. Neskôr odišiel do rodnej Sedličnej, kde dňa 2.5.1826 zomrel, čím vymrel na Považí rod Lipských po meči.